Vážení voliči.
Zvolte si jednoho kandidáta.
Mgr. Patrik Dubovský, PhD. (narodený 1965, Bratislava) je historik a archivár, pracujúci ako vedecký pracovník Ústavu pamäti národa. V januári 2024 oznámil kandidatúru na prezidenta. V Ústave pamäti národa pôsobí ako vedecký pracovník od roku 2004, odborne sa venuje komunistickému režimu v Československu, prenasledovaniu cirkví a občianskej rezistencii za totality.
Krisztián Forró, (31. januára 1976, Veľká Mača) je podnikateľ a politik maďarskej národnosti. Od roku 2021 je predsedom strany Aliancia – Szövetség. Študoval na maďarskom Gymnáziu Zoltána Kodálya v Galante, na Obchodnej akadémii v Dunajskej Strede a na Vysokej škole moderných obchodných vied (Univerzita Edutus) v maďarskom meste Tatabánya. V roku 2004 vstúpil do Strany maďarskej koalície. Od roku 2011 bol okresným predsedom SMK v okrese Galanta. V rokoch 2020 až 2021 bol posledným predsedom SMK. Od roku 2021 je predsedom strany Aliancia – Szövetség.
Štefan Harabin.Narodil sa 4. mája 1957,sudca na dôchodku.Titul doktora práv získal v roku 1980 na Právnickej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. 1. januára 1983 ho vymenovali za sudcu z povolania. Do roku 1989 bol členom a funkcionárom Komunistickej strany Česko-Slovenska na Okresnom súde v Poprade. V roku 1991 ho zvolili za sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. 11. fenruára 1998 ho parlament zvolil za predsedu Najvyššieho súdu. Od 4. júla 2006 do 23. júna 2009 bol ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky (podal demisiu). 22. júna 2009 ho Súdna rada opäť zvolila do čela Najvyššieho súdu.
Ivan Korčok, narodený 4. 4. 1964 v Banskej Bystrici, je slovenský politik a diplomat. Počas kariéry vystriedal viacero veľvyslanectiev. Vo vláde Igora Matoviča pôsobil ako minister zahraničných vecí. V auguste 2023 oznámil kandidatúru na prezidenta. 1983 – 1987 Študoval na Ekonomickej univerzite,1991 -1995 Inštitút medzinárodných vzťahov, postgraduálne štúdium, 1996 – 1997 Hovorca Ministerstva zahraničných vecí SR, 1993 – 1996 Veľvyslanectvo SR v Nemecku, Bonn, 2. veľvyslanecký tajomník,1996 – 1997 Hovorca Ministerstva zahraničných vecí SR, 1998 – 1999 Veľvyslanectvo SR vo Švajčiarsku, Bern, radca, Chargé d’affaires a. i., 1999 – 2001 Misia SR pri NATO, Brusel, zástupca vedúceho misie, 2002 – 2005 Štátny tajomník, Ministerstvo zahraničných vecí SR, 2003 Vedúci delegácie SR pre prístupové rokovania do NATO,2005 – 2009 Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Nemecku, Berlín, 2009 – 2015 Veľvyslanec, stály predstaviteľ SR pri EÚ, Brusel, 2015 – 2017 Splnomocnenec vlády SR pre predsedníctvo SR v Rade EÚ, 2016 – 2017 Ministre délégué – poverený vládou SR zastupovať SR pri vykonávaní predsedníctva v Rade EÚ vo vzťahu k inštitúciám Európskej únie, 2015 – 2018 Štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí, 2018 – 2020 Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec v USA, od apríla 2020 Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, v marci 2021 podal minister Korčok demisiu, august 2023 oznámil kandidatúru na prezidenta
Marian Kotleba, narodený 7. apríla 1977 v Banskej Bystrici je slovenský politik, líder Ľudovej strany Naše Slovensko. V roku 2019 kandidoval na post prezidenta Slovenskej republiky za stranu ĽSNS o post sa chce uchádzať aj v roku 2024. Absolvoval Strednú priemyselnú školu Jozefa Murgaša v Banskej Bystrici (1995). Študoval na Prírodovedeckej fakulte na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici v odbore pedagogika (2001). Získal titul inžinier ekonómie na Ekonomickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Vyučoval informatiku na osemročnom Športovom gymnáziu v Banskej Bystrici. V roku 2003 sa stal vodcom nacionalistického politického hnutia Slovenská pospolitosť – Národná strana (2003 – 2007) Vo svojich prejavoch Kotleba opakovane vyzdvihuje Slovenský štát, jeho prezidenta Jozefa Tisa, Slovenské národné povstanie označil za zdroj „morálnej, spoločenskej a duchovnej krízy“ a mal viaceré negatívne prejavy o Židoch, Rómoch, Maďaroch, NATO či Európskej únii. Bol stíhaný na slobode a obvinený z trestného činu podpory a propagácie skupín smerujúcich k potláčaniu základných práv a slobôd. Okresná prokuratúra Bratislava I. toto trestné stíhanie zastavila (16.6.2009). S jeho úradným pôsobením sa spája viacero káuz, napríklad dosadzovanie rodinných príslušníkov do funkcií, zrušenie dotácií pre Štúdio tanca či vyvesenie čiernych vlajok v deň výročia Slovenského národného povstania. Prebral Stranu priateľov vína a premenoval ju na Ľudová strana Naše Slovensko (2010). Na základe jeho politických názorov mu nebolo umožnené pokračovať v učiteľskej činnosti (2013). Nastúpil do funkcie predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja (december 2013) so ziskom 55,53 percenta platných hlasov (71 397).Občania ho zvolili do Národnej rady Slovenskej republiky, kde odvtedy pôsobí ako poslanec (marec 2016) V prezidentských voľbách 2019 kandidoval za politickú stranu Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko na post prezidenta SR (16.3.2019). V prvom kole získal 10,39 percenta hlasov, do druhého kola nepostúpil. V roku 2020 ho samosudkyňa Špecializovaného trestného súdu uznala za vinného zo zločinu podpory a propagácie skupín smerujúcich k potláčaniu základných práv a slobôd. Sudkyňa Sabová ho v kauze kontroverzných šekov pre chudobných odsúdila na štyri roky a štyri mesiace odňatia slobody. Najvyšší súd ho v apríli 2022 odsúdil v kauze rozdávania šekov na podmienečný šesťmesačný trest odňatia slobody s jedenapolročnou skúšobnou dobou. Odsúdením mu zanikol aj poslanecký mandát. V januári 2024 ohlásil ďalšiu kandidatúru na prezidenta.
Ján Kubiš, narodený 12. novembra 1952 v Bratislave, je kandidátom na prezidenta v prezidentských voľbách 2024. V rokoch 2006 až 2009 bol v prvej vláde Roberta Fica ministrom zahraničných vecí.
- Ján Kubiš vyštudoval odbor medzinárodné hospodárske vzťahy a zahraničný obchod v Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov (MGIMO). Počas štúdií v Moskve vstúpil do KSČ, jeho členstvo v strane bolo ukončené v roku 1989 po revolučných zmenách. Hneď po štúdiách začal v roku 1976 pracovať na ministerstve zahraničných vecí vtedajšej ČSSR a odštartoval svoju diplomatickú kariéru. Neskôr pôsobil na veľvyslanectvách v Etiópii či v Moskve. Po návrate na ministerstvo zahraničných vecí spolupracoval aj pri riešení otázok súvisiacich s rozdelením ČSFR. Ján Kubiš bol prvým veľvyslancom Slovenskej republiky pri OSN a ďalších medzinárodných organizáciách v Ženeve. Počas diplomatickej kariéry pôsobil vo vysokých funkciách v OBSE a tiež ako osobitný predstaviteľ generálneho tajomníka OSN pre Tadžikistan. V roku 1998 sa podieľal na založení Strany občianskeho porozumenia, vzhľadom na pôsobenie v zahraničí sa však na jej činnosti nezúčastňoval. V roku 1999 ho zvolili za generálneho tajomníka OBSE. V rokoch 2006 až 2009 pôsobil ako nestraník vo funkcii ministra zahraničných vecí v prvej vláde Roberta Fica. Po konci vo funkcii sa stal námestníkom generálneho tajomníka OSN. V ďalších rokoch bol poverený vedením viacerých misií OSN – postupne v Afganistane, Iraku, Libanone a Líbyi. V roku 2021 pôsobenie v OSN ukončil a oznámil kandidatúru na prezidenta SR.
Igor Matovič, narodený 11. mája 1973 v Trnave bývalý podnikateľ, premiér od roku 2020 do roku 2021 a a do roku 2022 minister financií vo vláde Eduarda Hegera. Od roku 2010 je poslanec NR SR najskôr na kandidačnej listine SaS, neskôr sa stal predsedom strany Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. Absolvoval Fakultu managementu, odbor Finančný manažment na Univerzite Komenského v Bratislave a získal titul magister (1993 – 1998) Založil vydavateľstvo regionPRESS, ktoré v súčasnosti vydáva 36 regionálnych týždenníkov na celom Slovensku (2002) V parlamentných voľbách kandidoval do Národnej rady SR na kandidátke strany Sloboda a Solidarita. Vďaka preferenčným hlasom sa Matovič dostal zo 150. miesta až na štvrté miesto kandidátky (2010) Pri hlasovaní podporil návrh Smeru-SD, čím podľa partnerov porušil koaličnú dohodu a preto ho Richard Sulík vylúčil z poslaneckého klubu Sloboda a Solidarita (2011) V parlamentných voľbách 2012 bol zvolený za stranu OĽaNO na post poslanca Národnej rady Slovenskej republiky (10.3.2012) V parlamentných voľbách 2016 bol opäť zvolený za stranu OĽaNO na post poslanca Národnej rady Slovenskej republiky (5.3.2016) Oznámil, že bude kandidovať vo voľbách do europarlamentu a stal sa lídrom kandidačnej listiny, ale v prípade zvolenia by si mandát neprebral (26.2.2019) Pred voľbami sa kandidatúry vzdal a vyzval na voľbu Petra Polláka . V parlamentných voľbách vo februári 2020 získalo OĽaNO-NOVA-KÚ-ZMENA ZDOLA 25,02 percenta hlasov a stalo sa tak víťazom volieb. V marci 2020 Matoviča prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala za premiéra. Vláda Igora Matoviča vydržala rok, demisiu podal v marci 2021. Vládna kríza vypukla pre nákup vakcíny Sputnik V, napätie však v koalícii bolo dlhodobo. Matovič krízu vyriešil výmenou postu s ministrom financií Eduardom Hegerom. V apríli 2021 vymenovala prezidentka Čaputová Matoviča za ministra financií vo vláde Eduarda Hegera. V decembri 2022 pred hlasovaním o dôvere vláde podal demisiu, ale následne si to rozmyslel. Vláda nakoniec padla a pokračovala s poverením prezidentky. Matovič nakoniec odišiel z vedenia rezortu po tom, ako poslanci schválili štátny rozpočet na ďalší rok. V januári 2024 Matovič na poslednú chvíľu oznámil, že bude kandidovať za prezidenta, na tlačovke zároveň povedal, že prezidentom byť nechce.
Milan Náhlik sa narodil 15.8. 1976 v Trnave, Študoval na Fakulte sociálnych vied Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Je príslušníkom Policajného zboru. Svoju politickú kariéru začal, keď kandidoval v parlamentných voľbách v roku 2020 za stranu HLAS ĽUDU. Považuje sa za vlastenca a občianskeho aktivistu. Jeho prioritami je zachovanie hodnôt ako tradičná rodiny, národné záujmy a kresťanské tradície. Vo videách na sociálnej sieti sa dlhodobo stavia do pozície kritika Európskej únie a jej rozhodnutí a volá po vystúpení z nej. Pre svoju kandidatúru sa mu podarilo vyzbierať 15-tisíc podpisov od občanov.
Peter Pellegini, 6. októbra 1975 v Banskej Bystrici, je politik, predseda strany Hlas a predseda parlamentu. Absolvoval Ekonomickú fakultu na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici, odbor financie, bankovníctvo, investovanie a tiež Ekonomickú fakultu na Technickej univerzite v Košiciach. Od roku 2002 pôsobil ako asistent poslanca NR SR Ľubomíra Vážneho (2002 -2006). V parlamentných voľbách 2006 bol zvolený za poslanca NR SR za stranu SMER-SD (2006). Stal sa predsedom Komisie pre dopravu, pošty, komunikácie a informatizáciu spoločnosti vo Výbore pre hospodársku politiku NR SR (2006 – 2010). Pôsobil ako člen Výboru pre financie a rozpočet a člen Výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ (2010 – 2012). Po demisii ministra Dušana Čaploviča sa stal ministrom školstva, vedy, výskumu a športu SR (2014). Následne nahradil odstupujúceho Pavla Pašku vo funkcii predsedu NR SR (2014). Po parlamentných voľbách 2016 sa stal podpredsedom vlády pre investície a informatizáciu (2016). Prezident SR Andrej Kiska ho poveril zostavením novej vlády potom, čo vláda Róberta Fica podala demisiu (2018). Stal sa predsedom vlády Slovenskej republiky (2018-2020). Po parlamentných voľbách 2020 sa stal podpredsedom Národnej rady SR. V júni 2020 odišiel zo Smeru a založil vlastnú stranu Hlas-Sociálna demokracia. V októbri 2020 sa vzdal postu podpredsedu parlamentu. Po voľbách v roku 2023, kedy jeho strana Hlas skončila na treťom mieste, vstúpil do koalície so stranami Smer a SNS. V októbri 2023 ho zvolili za predsedu parlamentu. V januári 2024 ohlásil prezidentskú kandidatúru.
Total Users : 368